Ako bolo na SDM v Krakove

Musím sa priznať, že najprv som sa do Krakova zdráhala ísť. Milióny mladých, tlačenice, hrozby terorizmu vo svete… To boli mnohé dôvody prečo neísť. No strach som, vďaka Bohu, prekonala a dnes môžem čerpať z množstva pokladov a milostí, ktoré mi Svetové dni mládeže v Krakove darovali.

Putovanie do Krakova

Moje putovanie bolo spojené so Spišskou diecézou a s mojimi najbližšími – mojim snúbencom a blízkou priateľkou. No okrem nich sa mi blízkymi stali ďalší skvelí ľudia – rodinka, ktorá nás počas celého týždňa ubytovala a vytvorila nám domov, ľudia z tímu v ktorom sme slúžili, kňazi, biskupi a mnohí ďalší mladí, doslova z celého sveta a v neposlednom rade, samozrejme náš svätý otec František.

Jednotná cirkev

Úžasným zážitkom bolo pre mňa zažiť jednotu Cirkvi. Tú už bolo možnosť cítiť na pravidelnom slovenskom programe, ktorý bol pre mladých pripravený v mestečku Skawina. Počas tohto programu som s ďalšími štyrmi mladými a dvomi kňazmi slúžila „v Tíme hostia“ – našim slovenským otcom biskupom. Naša úloha bola jednoduchá – dať im potrebné informácie o programe, v prípade potreby ich sprevádzať, priniesť im obed, tráviť s nimi čas počas obeda a pod… Pre mňa osobne bola táto služba veľkým prekvapením, pretože som do nej bola pozvaná aj napriek tomu, že som na Svetové dni mládeže neplánovala ísť ako dobrovoľník. No som veľmi rada, že som sa nakoniec pre túto službu rozhodla a vďaka tomu som spoznala ľudskú stránku našich otcov biskupov. Čas s nimi bol naozaj radostný, úprimný a priateľský. Teším sa, že aj vďaka takýmto stretnutiam sa môžu vzťahy v cirkvi prehlbovať.

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“

Nádheru jednoty bolo však možné vnímať predovšetkým v uliciach Krakova, kde sa pohybovali mladí veriaci z celého sveta. Na pár metroch ulice ste teda mohli počuť napr. piesne a pokriky Talianov, ktoré sa prelínali so spevmi Poliakov, Američanov, Kórejčanov… no jednoducho národov z celého sveta. Pri preplnených reštauráciách, toaletách a autobusoch ste sa v praxi mohli naučiť, čo znamená „byť milosrdní“. icon_smile-5761907   Čo ma však prekvapilo, že mnohí ľudia, od ktorých by ste to nečakali, boli voči nám milosrdní – napr. šofér autobusu, ktorý zastavil mimo zastávky, aby nám uľahčil cestu domov, neznáma staršia pani z Poľska, ktorá mi cestou v autobuse len tak pre radosť darovala cukríky, cudzinci, ktorí síce lámavou angličtinou, ale s veľkou snahou sa snažili pozdieľať o tom, čo zažívajú a jednoducho nás chceli potešiť.

Myšlienky sv. otca Františka

Čerešničkou na torte boli stretnutia so Svätým Otcom Františkom. Vďaka Božiemu riadeniu sme ho videli len na pár metrov od nás, keď prechádzal svojím autom po jednej z krakovských ulíc. Hlbokým zážitkom však bola pre mňa aj slávnostná vigília. Veľmi ma povzbudili jeho slová o tom, aby mladí „nevegetovali“, ale boli aktívni. František použil prirovnanie pohovky – aby sme neboli gaučoví kresťania, ktorí sú už ako keby „na dôchodku“. Podľa jeho slov šťastie nespočíva v istote, pasivite a bezpečí, ale aktívnej odvahy vykročiť do neistoty, po boku Ježiša.

Premena srdca

Nedeľný príhovor sv. otec smeroval k osobe Zacheja, ale musím sa priznať, že vďaka celonočnému bdeniu pod hviezdami som si všetky slová z nedele už nedokázala zapamätať. icon_smile-5761907  Čo si však z Krakova odnesiem je nielen radosť, nové priateľstvá, zážitky, či mnohé „selfies“. To podstatné je, že si odnesiem premenu môjho srdca. Som vďačná za možnosť takejto obnovy ducha, prežívanie mnohých sv. omší, sv. spovede, spoločenstva cirkvi a úžasných priateľstiev. Som Bohu naozaj veľmi vďačná za Svetové dni mládeže v Krakove. A ak ste vďační aj vy, tak vás prosím o malé gesto vďaky – o jednoduchú modlitbu, aby toto ovocie Svetových dní mládeže, nielen u mňa, ale u vyše 2 miliónov mladých ľudí ostalo a naďalej prinášalo svoju úrodu.

Alžbeta Vargová