obalka„Bol som v týchto dňoch navštíviť Emmerichovej rodný dom. Chcel som vidieť miesto, kde sa narodila a vyrastala. Našiel som rozpadávajúcu sa chatrč s hlinenými stenami. Zem pokrývala slama. Tu, na tomto biednom a tmavom mieste, sa narodila a rástla tá jemná, čistá, jednoduchá, žiarivá, duchovná žena. Tu sa rodili jej myšlienky, jej slová a dobré skutky. Do mysle sa mi tlačil obraz betlehemskej maštale…“ (Clemen Brentano)

Láskavá. Trpiaca. Zbožná. Milujúca. Blahoslavená. O Anne Kataríne Emmerichovej by sa dalo povedať mnoho slov, ale len máloktoré by ju a jej život charakterizovali absolútne autenticky a do hĺbky.

Jej osobnosť bola komplexným spojením všetkých rozvinutých čností, aké si človek dokáže predstaviť. Pri študovaní jej životopisu nadobúdam pocit, že Anna Katarína Emmerichová bola presne tým, čo majú svätí na mysli, keď hovoria o veľvyslancoch neba – o tých, ktorých domov nie je na tejto zemi, ale v Nebi. Sú ako diplomati, nie sú pod vplyvom zákonov a pravidiel krajiny do ktorej boli poslaní, ale krajiny svojho domova. Veje nad nimi vlajka Neba. A je to vidieť a cítiť z každého ich skutku. Z každého ich slova.

Vyhýbajú sa im krivdy a bolesti sveta? Obracia sa im utrpenie a neprávosť chrbtom? Vôbec nie! Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová toho bola živým svedectvom. Jej život bol poznačený množstvom rán a bolesti.

Rozdiel bol však v sile jej ducha. Akoby sa na svoj život, na jeho okolnosti a utrpenie dívala z nekonečnej perspektívy Veľkého príbehu. Akoby sa jej duša vymanila spod úzkoprsej a krátkozrakej sebaľútosti, ktorú si ľudstvo so sebou nesie a na všetko hľadela cez šošovky neba a s vedomím, že Boh sa volá Láska.

Anna Katarína Emmerichová sa narodila v roku 1774 ako piate z deviatich detí chudobných roľníkov žijúcich vo vestfálskej dedinke Coesfeld. Keďže bola najstarším dievčaťom, práca okolo domu a ani v ňom sa jej nevyhla. A to napriek tomu že trpela vážnou formou rachitídie (krivice). Práve takto sa učila pracovitosti a úcte k autoritám. Bez reptania a odvrávania vždy poslúchla žiadosti svojich rodičov.

Ako uvádza jej životopis, Emmerichová prežívala najväčšiu radosť, keď trávila čas v prítomnosti eucharistického Krista. Už od útleho veku  začala mať videnia, v ktorých sa jej zjavoval anjel strážny, Mária i Ježiš.

Na začiatku 19. storočia vstúpila do augustiniánskeho kláštora. Práve tu mala víziu, ktorá vyvrcholila v objavení stigiem najprv na jej čele a neskôr aj na rukách a nohách.

Zvesť o stigmatizovanej vizionárke, sa rýchlo rozšírila do celej Európy.

V knihe Anna Katarína Emmerichová – životopis z dielne vydavateľstva Zachej.sk, sprostredkúva  doktor Wegener Katarínine slová: „Vždy som považovala službu blížnym za najvyššiu cnosť. Už za mladi som Boha prosila o silu, aby som mohla slúžiť svojim blížnym a byť im užitočnou. A teraz už viem, že moju prosbu vtedy vypočul.“ A vskutku: veď čo je viac ako obetovať svoj vlastný život? Emmerichová toto poslanie naplnila do bodky. Pripútaná na lôžku bolesti, vnútorne spojená s Pánovým utrpením, bola ako stravujúca obeta pred tvárou Boha.