spovedPoznáte to. Zaťažení problémami strácate pevnú pôdu pod nohami. Navonok sa snažíte pôsobiť pokojne, vaše vnútro však kričí. Problémy v škole, práci, sklamania či choroby. Ako len dobre padne vyrozprávať svoje starosti blízkemu človeku. Často sa stáva, že keď sa vyžalujeme, odrazu sa nám naša situácia nezdá byť až taká strašná. Bremeno ťažkostí sa nám hneď nesie ľahšie.

Je miesto, kde môžeme prísť s hocičím, čo nás trápi. Tento rozhovor sa dokonca povyšuje na sviatosť. Spoveď. Aj tu sa prichádzame vyrozprávať. Hriech, ktorý ťaží naše srdce, nás spútava každým dňom viac, strácame sa sami v sebe, cítime nepokoj či nevysvetliteľný hnev na všetko okolo. Potrebujeme sa vyrozprávať, aby nám spadol kameň zo srdca a my sme opäť našli vnútornú rovnováhu a slobodu.

Veľa ľudí má z určitých pochopiteľných dôvodov zábrany prísť na spoveď. Nevedia, ako pomenovať svoj hriech, aby neznel až tak „strašne”, boja sa priznať kňazovi, veď čo si o nás pomyslí? Hovoria si, že to nemá zmysel. Ja hovorím, že má. Ide predsa o tvoje srdce. O tvoj večný život. Vari si chceš nahovoriť, že ten nemá zmysel? Uvedom si dôležitú vec: nespovedáš sa kňazovi- človeku, ktorý je rovnako hriešny ako ty. Spovedáš sa jeho prostredníctvom priamo Bohu. Ten blond alebo tmavovlasý chlapík, mladý, starý, pekný či škaredý muž v kňazskom rúchu je „len” nástroj v rukách samotného Boha, aby mohol odpúšťať ľuďom po celej Zemi, kdekoľvek na svete a komukoľvek, kto k nemu príde. Boh je tu stále pre nás. Miluje nás viac, než si vieme predstaviť. Každého jedného. Aj teba. Nenahováraj si, že to tak nie je. Boh túži aj po tebe. Chce, aby si sa mu vyrozprával zo všetkého, čo ťa trápi. Ako keď kamarátovi hovoríš o svojom probléme. Aj On je tvoj kamarát. Ale dal ti slobodnú vôľu, nebude ťa do ničoho nútiť. Ty sám sa rozhoduješ, čo urobíš. Boh je trpezlivý. Čaká. A čaká s otvorenou náručou. Miluje ťa natoľko, že aj tento rozhovor plný hriechov a všetkého možného zlého povýšil na sviatosť. Sviatosť zmierenia. Božia milosť je nekonečná a práve vo sviatosti zmierenia nám Pán ukazuje, ako veľmi nás ľúbi, ako veľmi nám chce odpustiť. Odpúšťa rád a úplne všetko. V spovedi nám dáva obrovský dar. Veď sa len pozri, môžeme si slobodne vybrať miesto, čas, dokonca konkrétneho kňaza, ku ktorému pôjdeme na spoveď. Nevyhovuje ti ten alebo ten kostol, ty už vieš prečo, alebo nechceš ísť k tomu a tomu kňazovi? Môžeš si vybrať hociktorého kňaza na svete, hociktorý kostol, hociktorú spovednicu a prísť v hociktorý čas. Nie je to úžasné? A o čom to svedčí? O tom, že Božia láska je tu neustále, 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Po celom svete sa v odlišný čas vysluhujú sviatosti zmierenia a Boh každú sekundu niekomu odpúšťa. Je naozaj len na nás, kedy prídeme.

Boh sa na nás nehnevá, to slovo „zmierenie” neznamená, že si ho musíme udobrovať. Hovorí o tom, že znovu nájdeme stratený pokoj, mier. Pocítime pôsobenie Jeho milosti v našom živote. Boh neodmietne nikoho, kto k Nemu príde. Nikoho! Nech sa ti tvoj hriech zdá byť akokoľvek skazený, prízemný, neodmietne ťa. Nikdy. Boh je tu, odpustí ti, čaká. Jediné, čo chce, je, aby sme s pokorou priznali, čo sme vyviedli a oľutovali to. Nemaj strach pred kňazom, spovedáš sa Bohu. Ten predsa o tvojich hriechoch dávno vie. On ťa vidí každý deň, vie, čo si urobil. Chce len, aby si si to priznal aj ty sám. Aby si to vyslovil. Prečo? Lebo len tak si uvedomíš, kde je problém a čo treba napraviť. Len vtedy, keď to sám sebe nahlas povieš. Boh je kamoš, ktorý ťa privíta, nech sa deje čokoľvek. Fakt! Tak sa neboj. Nič ho neteší viac, ako keď ťa môže zahrnúť svojou láskou. Nie nadarmo sa o spovedi hovorí ako o sviatosti zmierenia. Pocítiš veľký pokoj v duši. Príď, Boh ťa čaká. Odpustí ti, neboj sa.

Paula Beinsteinová

foto:wikimedia.com