Cyklopúť za blahoslavenou sestrou Zdenkou

„Za mrakmi je moje milované slnko“ –  táto veta nám znela v mysli, keď sme sa vo štvrtok skoro ráno pozreli na zamračenú oblohu, z ktorej neprestajne kvapkal dážď. A táto veta asi najlepšie charakterizuje Cecíliu Schellingovú – sestru Zdenku, ktorej 60. výročie smrti sme si práve v týchto dňoch pripomínali. Pri tejto príležitosti zorganizovalo Oravské centrum mládeže v spolupráci s farnosťou v Trstenej cyklopúť  za blahoslavenou sestrou Zdenkou z Trstenej do Krivej.

Sestra Zdenka sa narodila v Krivej – malej dedinke na Orave, ako desiata z jedenástich detí,  24. decembra 1916. Skromná a tichá dievčina veľmi skoro počula povolanie k zasvätenému životu.  Ako päťnásťročná nastúpila do materského domu sestier sv. Kríža v Podunajských Biskupiciach a absolvovala ošetrovateľskú školu.

Po zložení večných sľubov v roku 1943, už ako sestra Zdenka, pracovala v štátnej nemocnici v Bratislave. Pre mnohých bola práve pre svoju pracovitosť, milotu  a skromnosť vzorom rehoľnej sestry a profesionálnej ošetrovateľky.

Po zmene systému v bývalom Československu v roku 1948 nastalo veľké prenasledovanie cirkvi. Vládna moc sa snažila všetkými možnými spôsobmi vyhasiť vieru, nastalo  zatýkanie a prenasledovanie. Mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, rehoľné kongregácie boli likvidované a mnohí kňazi boli odsúdení na smrť alebo nútené práce. Sestra Zdenka cítila potrebu pomáhať nespravodlivo prenasledovaným a brániť svoju cirkev.

Odvážne pomáhala odsúdeným kňazom. A práve pri jednom takom pokuse o oslobodenie mučeného kňaza ju polícia zatkla. Nasledovalo uväznenie a kruté mučenie. Sestra Zdenka zomrela 31.7.1955.  Vždy videla za mrakmi milované slnko. Napriek všetkým útrapám a mučeniu do jej srdca nevstúpila nenávisť, ale všetko znášala s hrdinskou trpezlivosťou a dokázala odpustiť svojim trýzniteľom a prenasledovateľom.

Cyklopúť za blahoslavenou sestrou Zdenkou sme začali v Trstenej. A aj keď to ráno vyzeralo s počasím všelijako, o desiatej už nádherne svietilo slnko na všetkých pútnikov. Na tých na bicykloch a aj na tých, ktorí prišli vlakom, autom alebo peši do Krivej. Spoločne sme sa pomodlili ruženec pred svätou omšou, uctili sme si relikvie setry Zdenky a  po obede sme si vypočuli krátku prednášku o jej živote. Navštívili sme aj kaplnku v Krivej a spoločné chvíle sme zakončili modlitbou.

Bol to nádherný deň a požehnaný čas. Sestra Zdenka sa dotkla mnohých sŕdc. A možno mnohí cestou domov rozmýšľali nad tým, či by sme sa vedeli rovnako smelo postaviť za našu cirkev , kňazov a rehoľníkov. Či neberieme ako samozrejmosť, že svoju vieru môžeme vyznávať slobodne a bez strachu. Či si dokážeme vážiť našich bratov a sestry, ktorí sa zasľúbili Bohu.

Či dokážeme vidieť za mrakmi naše milované slnko.