Flower_garden,_Botanic_Gardens,_Churchtown_2Minulý týždeň som bol na brigáde v našom saleziánskom stredisku. Hneď po príchode som zistil, že sám veru nebudem. Nosili sa lavice, umývali sa okná, dlážka. My chlapi sme sa pomaly presunuli von, kde sme sa chopili všelijakého náradia, aby sme pripravili detské ihrisko pre naše ratolesti. Prišli muži rôzneho veku, väčšinou tatkovia, kde-tu i s deťmi pobehujúcimi okolo. Chalani sa učili od otcov, či už kosiť alebo malovať. Moju pozornosť však zaujal starší pán, ktorý mohol mať cez osemdesiat. Prišiel, aby priložil ruku k dielu. Nikomu nič nevravel, vzal hrabličky a neúnavne hrabal suché lístie.

S odstupom času mi tento obraz utkvel v pamäti a zmenil sa na metaforu Cirkvi. Prečo?

Moji neveriaci priatelia často v našich diskusiách vytiahnu známy argument: Boh áno, Cirkev nie. Viem ich pochopiť, pretože sa často stretajú s nami, ktorí sme hriešni a slabí. Neraz boli odmietnutí. Na druhej strane sa im snažím odhaliť niečo z tajomstva spoločenstva, ktorým je Cirkev. A ja som veľmi rád, že doň patrím, lebo toto spoločenstvo mi pomáha na mojej ceste k Bohu, k nebeskému domovu. Napokon, je vždy ťažšie kráčať samému.

Pre mňa Cirkev znamená množstvo inšpiratívnych ľudí, akými boli svätí. Či už je to svätý František, ktorý ma učí pokore a vďačnosti Bohu za každý dar alebo Don Bosco, otec a učiteľ mládeže. Veľký duchovný vodca svätý Ignác, pokorný arský farár Ján Vianney alebo stigmatizovaný kapucín páter Pio s jeho láskou k Ukrižovanému. Svätá  Faustína ako apoštolka Božieho milosrdenstva alebo Matka Tereza, ktorá nás učí ako s láskou slúžiť chudobným. A potom mnohí mučeníci, apoštoli, misionári… o koľkých ani nevieme. Tí všetci boli Cirkev.

Ale nežime len minulosťou. Aj v dnešnej dobe človek stretáva množstvo inšpiratívnych priateľov. Cirkev pôsobí v každej oblasti života. Vždy mi srdce poskočí radosťou, keď vidím ako misionári postavili nemocnicu alebo sa starajú o deti z ulice. Keď Cirkev bráni nenarodený život alebo tých, ktorí už v očiach sveta zameraného len na výkon a úspech, už nemajú žiadnu hodnotu. Aj to je Cirkev.

Cirkev nie sú len kňazi a rehoľníci, ale i množstvo laických spoločenstiev, ktorých je ako hviezd na nebi. Modlitebné spoločenstvá mladých či starých ľudí, rodinné stretká, mládež, charizmatici, mariánske hnutia. Ochrancovia ľudskej dôstojnosti, ale aj spoločenstvá intelektuálov či dobrovoľníci vo väzniciach. Všetcí títo sú tak rozdielni a predsa tvoria jedno tajomné telo Krista – Cirkev.

Všetkých povolal ten istý Boh, inšpirovala ich Jeho láska. On nám dal dar rozdielnosti, aby už nebolo medzi nami núdznych a predsa i dar jednoty, aby už nebolo rozdelenia, aby sme všetci patrili Jemu.

A ja som šťastný, že som členom takejto Cirkvi, že som nezaslúžene dostal veľký dar viery. Je to dar príliš veľký na to, aby som ho zakopal do zeme ako spomínaný sluha z Evanjelia. Rád by som sa podelil o svoj dar viery budovaním spoločenstva, ukazovaním cesty k Bohu. Možno aj tu na Kormidle, kde by sme sa chceli inšpirovať dobrom a navzájom podporovať v jeho šírení

Pripravil: Bloger Marek Piváček

Ilustračná foto: wikipedia.org (licencia CC) / Benkid77 / CC-BY-SA-3.0