rainŽijeme na Zemi a ovplyvňujeme ju svojím životom. Žiaľ, nie vždy dobre. Často bez rozmyslu ťažíme drevo, nerastné suroviny, plytváme vodou. Spolu s ďalším pôsobením človeka i prírody to má za následok aj klimatické zmeny na našej Zemi.

Klimatická zmena = merateľná zmena v klíme počas dlhšieho obdobia. Za dlhšie sa považuje najmenej 30-ročné obdobie. Možno tvoji starí rodičia hovoria, že náhle zmeny počasia sú stále častejšie. Prichádzajú prudké lejaky, ale aj dlhšie obdobia sucha. To sú prejavy klimatických zmien.

Klímu ovplyvňuje tzv. skleníkový efekt. Spôsobujú ho skleníkové plyny – vodná para a oxid uhličitý. Prirodzene udržuje teplotu vzduchu tak, aby na našej planéte mohol existovať život. Výfukové plyny a priemyselné plodiny znečisťujú ovzdušie a spôsobujú zvýšený skleníkový efekt. Následkom jeho pôsobenia sa pomaly zvyšuje teplota zemského povrchu (za posledných 100 rokov až o 0,6°C).

Do zemskej atmosféry uniká každoročne až 3 miliardy ton uhlíka v podobe kysličníka uhličitého. Ide o znečisťovanie atmosféry pochádzajúce hlavne zo spaľovania fosílnych palív – napríklad ropy a uhlia. Vďaka silnému znečisteniu ovzdušia vzniká aj kyslý dážď, ktorý spôsobujú škodlivé plyny pochádzajúce  z tepelných elektrární, chemického priemyslu a z dopravy. Plyna sa zlučujú s vodnou parou a dažďová voda sa stáva slabou kyselinou. Dôsledkom klimatických zmien je aj topenie sa ľadovcov, zvyšovanie hladín morí a postupné zaplavovanie pobrežných území. Na druhej strane – úrodné oblasti sa postupne menia na neúrodné, až na púšte.

Dosah klimatických zmien sa netýka každého rovnako. Zväčša trpia najviac tí, ktorí k ich vzniku takmer vôbec neprispievajú. Husen, farmár v africkej Eritrei, tradične pestoval plodiny závislé od dažďa – obilniny, ako jačmeň, cirok a proso, ale aj kávovník. Ojedinelé a čoraz nepredvídateľnejšie zrážky spolu s odlesňovaním spôsobili, že na pestovanie potravín nemal dostatok vody. Husenova studňa postupne úplne vyschla a svoje polia nemal čím zavlažovať. Nestále zrážky mali za následok slabú úrodu. Husenove deti sa postupne odsťahovali za slabo platenou prácou do mesta.

Vláda v Eritrei s podporou v rámci rozvojovej spolupráce Európskej únie začala stavať priehradu, vďaka ktorej sa zvýšila hladina podzemnej vody v okolí. Zlepšila sa aj situácia s vodou na farme. Hussen opäť pestuje rozličné plodiny pre seba i na predaj. Dúfa, že sa niektoré z jeho štyroch detí vráti na farmu. „To by ma spravilo skutočne šťastným,“ hovorí Husen, „rodina by mala zostať spolu“.

Ako môžeme pomôcť my?

Správnym využívaním elektrickej energie – nespotrebúvať viac, ako je nevyhnutné.

  • Využívaním obnoviteľných zdrojov energie – slnečnej, veternej energie…
  • Obnovovaním lesov – výsadbou stromov, zväčšovaním zelených plôch.
  • Zmenšením počtu automobilov na cestách – cestovať viac hromadnou dopravou, na bicykli a pod.
  • Znížením tvorby odpadu – jeho separovaním, druhotným spracúvaním.

Vyberte si aj vy aspoň jeden spôsob pomoci. Vyčistite okolie domu či verejné priestranstvo, recyklujte, šetrite energiou, viac chodievajte na bicykli alebo peši.

Článok pripravený v spolupráci s časopisom Rebrík

Ilustračné foto: dažďový prales (wikimedia.org, licencia CC)

klimamvro