onion-25376_640Fiodor Michajlovič Dostojevskij rozpráva vo svojej peknej poviedke Cibuľka o tom, aké dôležité sú v našom živote skutky lásky, hoci aj mikroskopické.

Žila raz jedna starenka, ktorá nikdy v živote neurobila nikomu nič dobré: nikoho nemala rada, k všetkým bola nepríjemná a zlá. Keď umrela, prišli vyslanci Lucifera a vzali ju do ohnivého mora. Jej anjel strážca sa tomu len bezmocne prizeral. Bolo mu ľúto svojej bývalej zverenkyne a usiloval sa v pamäti vydolovať nejaký dobrý skutok tej ženy, aby o tom mohol povedať Pánu Bohu a poprosiť o pomoc pre ňu. Zrazu si spomenul na jeden detail. Rýchlo sa pobral k Pánu Bohu a povedal mu: „Táto stará žena vytrhla raz cibuľu zo svojej záhrady a dala ju prosiacej žobráčke.“ Pán Boh na to riekol: „Dobre teda, vezmi tú istú cibuľu, hoď ju do ohnivého mora tak, aby sa jej starena mohla chytiť. Ak ju týmto spôsobom dokážeš vytiahnuť z mora ohňa, naveky bude žiť v mojom kráľovstve. Ale ak to cibuľa nevydrží, starenka ostane naveky tam, kde je doteraz spolu s cibuľou.“

Anjel urobil, čo mu Pán Boh prikázal: hodil cibuľu priamo do rúk starenke, zakričal, aby sa jej chytila a začal ju opatrne vyťahovať. Túto záchrannú akciu pozorovali aj ostatní nešťastníci. Aj oni snívali o inom živote a chceli využiť šancu, ktorá sa im ponúkala. Silno sa chytili starenky, aby sa spolu s ňou dostali z mora ohňa von. Ale táto žena nemala dokonca ani teraz ani štipku dobroty. Odstrkovala so zlosťou každého, kto sa chcel chytiť jej nôh a vyslobodiť sa. „Len mne patrí pomoc,“ kričala, „je to moja cibuľa, nie vaša, vy podliaci.“

Len čo vyriekla tieto slová, slabá cibuľa sa roztrhla: nevydržala takú zaťaž ľudskej zloby. Starena vyriekla sama nad sebou výrok zatratenia – spadla naspäť do ohnivého mora a trpí tam až do dnešného dňa. Anjel strážny s plačom odišiel.

 

podľa knihy K.Wojtowicz – O kázi a dáždnikoch.

foto: pixabay