Včera sa v kostoloch čítal pastiersky list, ktorý vyvolal vášnivé diskusie na všetkých frontoch. Presvedčení sa tešia, že biskupi odvážne pomenovali aktuálny stav vecí, menej presvedčení nemali veľmi poňatie o čom je reč a neprajníci sa obuli do slovenských biskupov, že len rozdeľujú ľudí a strašia. Z môjho pohľadu biskupi poukázali na špičku ľadovca a ostatným detailom problematiky sa nevenovali (v jednom pastierskom liste sa predsa nedá povedať všetko). Výrazy ako “kultúra smrti” alebo „sodomská ideológia“ sú vážne, no dovolím si tvrdiť, že aktéri či stúpenci týchto nových prúdov nesedia len v EU, OSN a na ministerstvách. Svoj podiel viny má väčšina z nás.

Na pomoc som si zobral štúdiu Viera a morálny relativizmus od Ondreja Štefanáka. Štúdia analyzuje hodnotenia rôznych ľudských skutkov na vzorke maturantov. Medzi vybrané ľudské skutky alebo charakterové vlastnosti patria: využívanie pracovnej pozície pre vlastný zisk, cestovanie bez cestovného lístka, daňové klamstvá, užívanie drog, privlastnenie si nájdených vecí, klamanie pre vlastný úžitok, dávanie úplatkov, prijímanie úplatkov, predmanželské sexuálne vzťahy, sexuálne sebauspokojenie, prostitúcia, prílišné užívanie alkoholu, samovražda, mlčanie pri krivde spáchanej inému človeku, nelegálny predaj alkoholu, tajne odcudzovanie peňazí rodičom, súkromné telefonáty zo služobného telefónu, korupcia politikov, pravdovravnosť, poslušnosť, solidarita medzi ľuďmi, odpúšťanie previnení, pokora, stálosť presvedčenia, dávanie almužny, tolerancia, držanie sa morálnych zásad, starosť len o vlastné záujmy.

Študenti mali za úlohu jednolivé skutky hodnotiť ako neospravedlniteľné (úplne zlé), závislé od situácie a úplne v poriadku (vždy dobré). Študenti veľkú časť ľudských skutkov, resp. charakterových vlastností,  vyhodnotili ako závislé od situácie. Tento výsledok poukazuje na toleranciu nedodržiavania morálnych noriem, ktoré sú v teoretickej rovine akceptované. V horšom prípade sa uznávajú výnimky v morálnom správaní (morálny relativizmus) a v konečnej fáze panuje presvedčenie, že morálne normy nemajú určovať pravidlá pre osobný alebo sociálny život (morálny nihilizmus).

V praktickom živote vidíme, že už ani katolíci nemajú problém s rozvodom alebo s predmanželským spolužitím, niektorým ani eutanázia nie je cudzia. Výrazy ako „kultúra smrti“ alebo „sodomská ideológia“ sú desivé a vzdialené, ale ich prapôvod môžno nájsť v našej tolerancii zla a postupnému zahmlievaniu rozdielov medzi dobrom a zlom. Podľa biskupov treba “aby sme prejavy kultúry smrti odmietali už v zárodku”. Treba začať od seba.

Na záver si môžete urobiť malý test: prečítajte si spomínané ľudské skutky a charakterové vlastnosti a priraďte k nim hodnotenia ako neospravedlniteľné (úplne zlé), závislé od situácie a úplne v poriadku (vždy dobré). Ako ste na tom?

Foto: internet (CC)