Peter Grečo: Revolúcia, demokracia a masová kultúra (K antropologickým a politologickým aspektom filozofie Nikolaja Berďajeva)

Prvé dielo politickej filozofie na Slovensku na princípoch existenciálneho personalizmu je nielen syntézou, ale aj aplikáciou vízií najvýznamnejšieho predstaviteľa ruskej religióznej filozofie v západnej Európe dvadsiateho storočia.

Autor najprv skúma, prečo človek moderného a postmoderného veku ohrozil svoju slobodu v spoločenských zriadeniach, ktoré vzišli z francúzskej buržoáznej a ruskej boľševickej revolúcie, ale aj v masovej kultúre a spotrebnom štýle života. Za rovnako skazonosné považuje nielen tie klasické revolúcie, ale aj západom vyvolávané zamatové, ružové a nakoniec oranžové revolúcie. Analyzuje aj súčasný typ revolúcie – tzv. politickú korektnosť ako presadzovanie kultúrneho marxizmu a nastupujúci diktát ľavicových síl.

V druhej časti sa zaoberá novovekým procesom oslobodzovania sa a ateistickou koncepciou slobody vo vzťahu ku slobode v koncepcii kresťanstva. Polemizuje s humanistickým ponímaním človeka a ľudských práv, ktoré zlyhalo v totalitných režimoch XX. storočia. Zároveň podrobuje kritike aj samotné inštitucionálne kresťanstvo, keď sa pýta, či ono je skutočne cestou slobody.

V poslednej časti hĺbkovo analyzuje základné piliere modernej demokracie: vládu ľudu a jeho suverenitu. Poukazuje na to, že uplatňovanie všeobecného volebného práva realizované na trhových princípoch nezaručuje spoločenský progres, ale skôr vyúsťuje do vlády oligarchie sústredenej na rozkrádanie verejných statkov. Liberálna demokracia, napriek jej apoteóze a v období pokusov o jej globálny vojenský vývoz na prelome milénií, môže byť tiež znakom úpadku v dejinách, ako jej deklarované opozitá.

Autor sa usiluje predložiť aj konkrétne návrhy ako uchrániť slobodu a dôstojnosť človeka, pričom čerpá z komplexnosti európskeho kultúrneho bohatstva:

–        voči princípom politických a kultúrnych revolúcií stavia revolúciu ducha,

–        voči zredukovanému ponímaniu človeka komunizmom a liberalizmom, ponúka ideu bohoľudskosti a stavia sa za jej dôslednú praktickú aplikáciu

–        horizontálny demokratizmus dopĺňa o vertikálny personalizmus, ktorý by mal obsahovať spojenie najlepších prvkov z aristokracie, monarchie a demokracie.

Dielo chce byť príspevkom k prekonaniu jednostrannej humanistickej sebaistoty a hľadaním verifikovaných hodnôt pri obnove našej civilizácie.