Piotr Rubik: "Deti sú radikálnou zmenou v organizácii času…"

piotr-rubik

Poľský portál naszemiasto.pl priniesol nedávno zaujímavý rozhovor s poľským skladateľom, dirigentom a hudobníkom Piotrom Rubikom o jeho novej škôlke, kde ponúka alternatívny prístup k výučbe hudby. Taktiež niečo prezradil aj o svojich dcérach. Prinášame vám tento rozhovor preložený do slovenčiny.

Od septembra funguje na Mokotowe (pozn. red.: časť Varšavy) Rubik Music School. Kde sa vzal nápad na otvorenie hudobnej škôlky?

To je dlhá história (smiech). Keď som sa stal otcom, najprv jednej dcéry a potom druhej, začal som si všímať, ako veľmi sú deti vnímavé na muziku, tanec a rytmus. Hmlisto si spomínam, ako to bolo so mnou, pretože už od raného detstva, keď som mal 4 – 5 rokov, ma veľmi intenzívne zaujímali zvuky.

Napadlo mi, že by bolo dobré vytvoriť také miesto, kde by mali deti možnosť spoznávať hudbu vo forme zábavy už od prvých rokov a to vhodným spôsobom, teda bez pretvárky obohratých piesní a bez rutiny.

Bežné vyučovacie predmety v škole im túto možnosť nedávajú?

Keď si všímam, čo sa deje v dnešnej dobe v škôlkach, tak vidím, že vyučovanie hudby je väčšinou brané ako doplňujúca hodina. Nikdy sa to nevyrovná vzdelaniu, aké som mal napríklad ja doma, súkromne. Mal som to šťastie, že som od prvých rokov počúval dobrú hudbu, boli mi ukazované rôzne nuansy, ktoré sa mi neskôr veľmi zišli v hudobnej výchove, a nie len tam.

Keď som občas navštevoval svoju dcéru v škôlke, kde som mal lekcie pre deti spojené so zábavou a spoločnými koncertmi, všimol som si, ako dobre deti reagujú na hudbu.

Čo dá najmenším takýto kontakt s hudbou?

Ak deti budú mať kontakt s hudbou a umením od prvých rokov (nie je dôležité, či budú neskôr speváci, muzikanti, alebo napríklad právnici či lekári), na celý život im zostane silná všímavosť, ktorá im dovolí vnímať okolitý svet.

Deti často zanechajú hru na hudobné nástroje vzhľadom na nie celkom vhodné metódy výučby. My sa tomu chceme vyhnúť. Výučba má byť predovšetkým zábavnou formou, ktorá najmladších zaujme a vtiahne.

Môžeme povedať, že hudobná škôlka je vstup do hudobnej školy?

Väčšia časť detí sa pravdepodobne nebude v budúcnosti zaoberať muzikou, lebo ich nebude zaujímať. Ale tie deti, ktoré budú chcieť pokračovať vo svojom hudobnom vzdelávaní, budú mať po absolvovaní našej škôlky uľahčený štart. Máme skvelý personál a špeciálne metódy vyučovania prostredníctvom zábavy, ktoré umožňujú, aby deti po niekoľkých mesiacoch hrali melódie z nôt.

Ako vlastne vyzeral výber zamestnancov? Ste veľmi náročný šéf?

Personál sme vyberali na niekoľkokrát. Dali sme niekoľko inzerátov, hľadali sme sami. Boli to ťažké pracovné pohovory, ťažké pre kandidátky. Vzhľadom na to museli so mnou ísť hneď do toho (smiech). Ženy hudobníčky som poprosil, aby napríklad spravili minikoncert. Bol to trochu taký kasting ako do talentovej šou.

Hudobné divadlo, malý orchester, to sú len niektoré z vašich originálnych poňatí vyučovania?

Chcem, aby sa naša škôlka odlíšila na trhu. Neskrývam, že mám zámer svoje doterajšie skúsenosti s prácou s orchestrom a zborom vniesť do našej spoločnej výučby. Je dobré, aby deti od najmladších rokov hrali v zbore. To u nich podporí schopnosť práce v skupinách, ktoré sa im zídu v budúcnosti.

Necítite obavy v súvislosti s debutom v novej úlohe?

Takú malú nervozitu cítim stále. Tieto nové projekty sa nevyhnutne viažu s rizikom, ale stojí za to skúšať robiť dobré veci, pretože kto neriskuje, ten nič nemá.

rubik-9878189

Názov škôlky je spojený s vaším priezviskom. To je azda ešte väčšia zodpovednosť, pretože ľudia vás už poznajú a majú určité očakávania?

Dúfam, že moje priezvisko tu mnoho urobí! Som osoba, ktorá sa deň čo deň zaoberá hudbou a vie na čom všetkom záleží. To garantuje vysoký stupeň hudobného vzdelania. Doteraz som sa nestretol s hudobnou škôlkou niekoho, kto je praktizujúcim hudobníkom. Pri tejto práci to je veľmi príjemné a je to aj satisfakcia, že sa robí niečo, čo iným prináša radosť.

Plánujete otvoriť aj ďalšie škôlky v iných mestách?

Veľmi by som si to prial. Veľa ľudí z iných miest sa ma pýta, prečo sme neotvorili škôlku u nich. Začlenili sme sa vo Varšave, pretože tu bývam. Ale nevylučujem, že ak pôjde všetko dobre, objavia sa aj ďalšie škôlky. Nielen v ďalších častiach Varšavy, ale aj v iných poľských mestách.

Toto nie je ale váš prvý projekt s malými deťmi. Je práca s deťmi ťažšia ako s dospelými?

Ak sa zaobchádza s deťmi vážne, s rešpektom a bez pretvárky, vtedy to je veľké potešenie, pretože deti idú do všetkého čo majú radi s entuziazmom. Je to o to ľahšie, že pri deťoch hneď vidíte, či sa im niečo páči, či nie a môžete to hneď korigovať.

Ako sa vám darí pri takom množstve povinnosti zosúladiť kariéru a rodinný život?

Darí sa mi to, nakoľko moja práca nevyžaduje pevný pracovný čas. Darí sa mi nájsť dostatočný čas aj na prácu aj na rodinu. Vyžaduje to však veľmi precíznu organizáciu.

Je taká precíznosť spojená aj s veľkým odriekaním?

Áno, často musím ukrojiť zo svojho pohodlia. Napríklad, nemám teraz vôbec čas hrať počítačové hry. Tajne dúfam, že keď Helenka a Alica trochu vyrastú, tak sa budeme môcť spoločne hrať na konzole.

Často hovoríte o svojich dcérach. Čo sa zmenilo vo vašom živote po narodení Helenky a Alice?

Narodenie dieťaťa prevráti život hore nohami. Ťažko to presne opísať. Náhle sa začnú meniť priority. Deti sú radikálnou zmenou v organizácii času počas celého dňa. Nemôžete byť rodičom na 50 percent.

preklad: Pavol Hudák

autor: Justyna Koszewska (naszemiasto.pl)