640px-Dominique_Strauss-Kahn_media_circus

V polovici tohto augusta, uprostred uhorkovej sezóny, sa objavili v médiách výsledky výskumu „Demokratickosť a občania na Slovensku (DOS2014)“, ktorý realizoval M.Tížik a M.Zeman pod hlavičkou SU SAV. (pozn. redakcie:Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied) Jeho súčasťou je aj výskum religiozity (náboženské správanie a názory na vzťahy cirkvi a štátu). Na portáli www.sme.sk  sú dostupné podklady k tlačovej besede k tomuto výskumu, spracované riešiteľmi. K nim sa vyjadruje tento posudok. Podstatné časti výskumu možno nájsť tiež v sérii článkov na portáli www.webnoviny.sk (zo 17.8. 2014).

(Úplne výsledky výskumu si môžete stiahnuť tu)

Výsledky výskumu zaujali a v médiách sa k tejto téme objavili viaceré komentáre. Publikovaný výber z výsledkov, ako i komentáre a spôsob prezentácie v médiách, v mnohých ľudí vzbudzuje negatívne pocity voči náboženstvu a cirkvi (cirkvám), ako napr. že väčšina veriacich ani nie sú veriaci, že veriaci majú odlišné názory na niektoré kľúčové otázky ako oficiálna cirkevná doktrína resp. hierarchia, a teda že hierarchia v skutočnosti veriacich nereprezentuje, že štát financuje cirkev nadmerne a proti vôli ľudu, že kňazi sa miešajú do vecí, do ktorých by sa miešať nemali, atď. Treba zdôrazniť, že takéto interpretácie sú možné len vďaka viacerým metodologickým nedostatkom výskumu a jeho prezentácie (nevhodne, nepresne, nejasne formulované otázky, neúplný výpočet alternatív, inde zas výber jednej možnosti tam, kde sa alternatívy nevylučujú, ignorovanie tzv. problému malých čisel – špekulácie aj o štatisticky nevýznamných rozdieloch…) Tieto nedostatky sa najvypuklejšie prejavili v následných komentároch.

 

Niektoré konkrétne pripomienky.

1. Výberová vzorka je 1215 dospelých obyvateľov Slovenska. Podľa otázky q99C až 73,5% všetkých opýtaných nie je členom žiadnej cirkvi a ani sa nepodieľa na jej aktivitách. To je však v priamom rozpore s otázkou z2, podľa ktorej sa k jednotlivým cirkvám prihlásilo 76,7% opýtaných (podobne ako pri sčítaní 2011). Kto sú teda ľudia, ktorí sa síce prihlásili napr. ku katolíckej cirkvi, ale nie sú jej členmi ani sa nezúčastňujú na jej aktivitách (vo vzorke je ich vraj 491)? Nie je to nezmysel? Alebo znamená to, že celý výskum je postavený na náboženských postojoch ľudí, ktorí sú mimo cirkví a ani sa nepodieľajú na ich aktivitách? Tvoria totiž vyše polovicu z celej vzorky! Táto otázka je zmätočná a znižuje hodnotu celého výskumu.

2. Otázky skúmajúce „druhy vier“, podobné ako q83A-L, sa síce vyskytujú aj v niektorých zahraničných publikáciách, ale myslieť si, že pomocou nich sa dá merať kvalita či stupeň viery, je ilúzia. Takéto otázky svedčia skôr o náboženských predstavách zadávateľa ako respondentov.

3. Otázka q75 („Majú podľa vášho názoru duchovní vykonávať len čisto náboženské činnosti alebo aj politicko-verejné?“) zisťuje názory spoločnosti na to, aké činnosti majú resp. nemajú vykonávať duchovní. Takáto otázka je v demokratickej spoločnosti legitímna iba vtedy, ak duchovní majú nejakí zvláštny právny status, resp. ak duchovní sú financovaní z celospoločenských zdrojov (inak demokratický štát nemá dôvod ich činnosť osobitne obmedzovať, môže to urobiť iba ich vlastná organizácia). Na otázke je pozoruhodné, že vymenúva iba dve možnosti (čisto náboženské a politicko-verejné) a ponecháva bokom napr. charitu, športovú či pedagogickú činnosť… Autori výskumu by mali vedieť, že už asi polstoročie majú katolícki duchovní zákaz prijímať verejné a politické funkcie (predtým to možné bolo). Keďže katolíci o tomto zákaze vedia, formulácia otázky q75 ich zrejme zviedla k druhej odpovedi („len čisto náboženské“) a teda k jej nadhodnoteniu. Tento postup je ľahko propagandisticky zneužiteľný a nemal by sa v serióznych výskumoch vyskytovať. Treba si tiež uvedomiť, že zastávanie verejných a politických funkcií je čosi iné ako sa vyjadrovať k týmto témam, čo k povahe práce duchovného jednoducho patrí.

4. Názory na usporiadanie vzťahov cirkev- štát skúma otázka q71. Ponúknuté alternatívy nie sú dostatočne zrozumiteľné. Osobitne, čo sa rozumie pod úplnou odlukou cirkvi a štátu? Dôsledne vzaté, pri úplne úplnej odluke cirkvi a štátu by sa nemali konať ani také celoplošné výskumy ako je tento. V každom prípade, tvrdenie autorov, že „v populácii výrazne dominuje predstava, že by mala existovať odluka štátu od cirkvi…“ nezodpovedá číslam v tabuľke (31,34%) a treba ho považovať za zavádzanie.

5. V znení otázky q101 sa píše: „V súčasnosti sú najväčšie cirkvi a náboženské spoločnosti financované prostredníctvom štátneho rozpočtu. Myslíte si, že je správne, aby cirkvi a náboženské spoločnosti boli financované zo štátneho rozpočtu?“ To je však zavádzanie, resp. navádzanie na požadovanú odpoveď. Nie „najväčšie“, ale všetky štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti (okrem tých, ktoré to dobrovoľne odmietli), sú financované zo štátneho rozpočtu, avšak nie úplne, ako to naznačuje znenie otázky, ale len čiastočne (financovanie ústredí a platy duchovných) – činnosť samotná financovaná nie je!

( pozn. redakcie:Zoznam cirkví a náboženských spoločností, ktoré poberali príspevok zo štátneho rozpočtu aj s výškou poskytnutých financií nájdete tu: Financovanie cirkví a náboženských spoločností v SR za roky 2000 – 2013 (pdf, 23 kB)

Súčasný model financovania pritom zvýhodňuje malé cirkvi oproti veľkým. Otázka je teda zle postavená a preto na politické rozhodnutia nepoužiteľná.

Pokiaľ viem, súčasný model nepovažuje za optimálny žiadna zo zúčastnených strán, ale doteraz sa nenašiel lepší, ktorý by vyhovoval všetkým. Pritom najviac ohrozenými sú malé cirkvi, ktoré by mohli mať problémy s finančným zabezpečením svojich duchovných.

Financovanie činnosti cirkví, ktoré by zohľadňovalo aj ich pôsobenie v školstve, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti a v kultúre, je zložitý odborný problém, ktorý nemožno odbaviť pomocou zopár zjednodušených otázok.

6. Otázka q103 znie: „Súhlasili by ste s prijatím zákona, podľa ktorého by boli cirkvi a náboženské spoločnosti financované iba formou poukázania časti dane od členov a sympatizantov?“ V otázke sa nehovorí o osobitnej dani, ale len o poukázaní časti dane. Takáto možnosť existuje už teraz, pravda iba do výšky 2% z odvedenej dane z príjmu. Tomu sa hovorí asignácia. Aby sa z toho uhradilo aj financovanie cirkvi, bolo by však nutné toto percento zvýšiť. Jedná sa teda o použitie časti dane, ktorú vyberie štát, t.j. vlastne o štátne peniaze. V predošlej otázke q102 takúto možnosť za ideálnu označilo 10,18% respondentov, v q103 s ňou súhlasilo 46,18% respondentov. To je však v príkrom rozpore s nadpisom v denníku Sme z 12.8.2014, ktorý odvolávajúc sa na tento výskum hlása, že „štátne peniaze pre cirkvi nepodporuje ani tretina Slovákov“.

Samotné „prijatie zákona“ v znení otázky asi nie je kľúčové, veď samotný štátny rozpočet je zákonom. Zarážajúce je však slovko „iba“ v otázke. Znamená to, že cirkev by nemohla mať vlastné príjmy z majetku ani z milodarov? Čo teda znamená „áno“ a čo „nie“?

7. Otázka q86 evokuje pocit, že ľudia vyučovanie náboženstva vlastne ani nechcú, a keď už, tak nie na škole. Podľa nej má 53,8 % dospelých respondentov rôzne výhrady k súčasnému modelu vyučovania náboženstva. Pritom však väčšina detí na Slovensku chodí na náboženstvo. To nemusí byť spor, skôr to svedčí o tom, že zrušiť náboženstvo na škole by chceli hlavne respondenti s menším počtom detí a bez detí. Bolo by zaujímavé podobnejšie zistiť, ako súvisí postoj respondenta k tejto otázke s počtom jeho detí. Dalo by sa tiež usudzovať, že ľudia chcú náboženskú výchovu svojich detí, majú však výhrady k jej forme. Komentár autorov k uvedeným číslam niekedy je tendenčný, napr. 10% je „pomerne veľká skupina“, ale 8,31% je „iba“, pričom rozdiel je štatisticky nevýznamný.

8. Otázka q97A skúma názory na cirkevnú disciplínu bližšie nešpecifikovanej cirkvi. Nie že by sa k tomu nemohli vyjadrovať aj ľudia stojaci mimo (bez vyznania, nečlenovia, neaktívni), ale aká je výpovedná hodnota odpovedí od ľudí, ktorí sa ani nezaujímajú o motívy vedúce jednotlivé cirkvi k ich zaužívanej disciplinárnej praxi? Výpovedná hodnota týchto otázok je problematická, zato však možnosť zneužitia na propagandistické účely je veľká. (Dodajme ešte, že cirkevná disciplína sa neutvára na základe prianí ľudí, ale podľa celkového učenia cirkvi.)

Záver.

Z publikovaného výťahu nie je možné hodnotiť celý výskum. To, čo bolo zverejnené v Podkladoch, pôsobí tendenčne a vytvára priestor na účelovú manipuláciu. Pokiaľ výskum mal poskytnúť podklady pre prijímanie rozhodnutí pri tvorbe legislatívy, treba povedať, že túto úlohu neplní. Nedostatkov je tam príliš veľa.

 

Doc. RNDr. Karol Pastor, CSc.

KAMŠ FMFI UK Bratislava

autor je štatistik a demograf

 

Ilustračné foto: wikipedia, licencia CC