Na Slovensku vyvrcholil už druhý ročník 40-dňového pôstu a modlitieb za kňazov. Toto podujatie vyvrcholilo 25. októbra púťou v Šaštíne. Za celým podujatím stojí Spoločenstvo Modlitby za kňazov na čele ktorého je Samuel Brečka.

Samuel Brečka - vedúci spol. MZK na Národnej púti k Sedembolestnej r.2012(autor: cesta plus))

 

Ako vznikol nápad zorganizovať modlitby a pôst za kňazov?

Spoločenstvo Modlitby za kňazov vzniklo na konci roku 2008, teda tesne pred vyhlásením Roku kňazov Sv. Otcom Benediktom XVI. Odvtedy sme sa začali stretávať a predovšetkým sa modliť, ale aj prakticky pomáhať kňazom, ktorí to potrebujú. Našou snahou je, aby si veriaci boli vedomí dôležitosti modlitieb za kňazov. Aby si mladí chlapci uvedomovali krásu kňazstva a keď príde božie volanie, aby mali aj dostatok odvahy zobrať zodpovednosť a urobiť rozhodnutie, že budú toto volanie nasledovať.

Tieto túžby vyústili do organizovania celonárodnej 40-dňovej reťaze pôstu a modlitieb za kňazov prvýkrát v minulom roku. Vnímali sme záujem veriacich zúčastniť sa pôstu a modlitieb a preto sme im po tohtoročnom pôste ponúkli vôbec prvú celonárodnú Púť za kňazov. Tá sa uskutočnila v sobotu 25. októbra.

 

Čo všetko v rámci pôstu a modlitieb za kňazov robíte a prečo to vlastne robíte?

Túžba pomáhať kňazom nie je záležitosťou len jedného dňa počas púte, ale ani 40 dní pôstu a modlitieb. Je to nastavenie srdca a jeho otvorenosť pre pomoc kňazom počas celého roku. Každý prvý štvrtok v mesiaci sa schádzame v Národnej bazilike v Šaštíne pri adorácii, ruženci a sv. omši za kňazov. Každý druhý piatok v mesiaci zase máme Otvorené stretnutia spoločenstva, kde okrem sv. omše si prizývame zaujímavých hostí z radov laikov, ale aj kňazov. Povzbudzujú nás svedectvom, alebo prednáškou. Boli medzi nami napríklad biskup Jozef Haľko, Kateřina Lachmanová, či o. Janko Buc riaditeľ TV Lux. Okrem týchto mesačných stretnutí v bazilike máme aj takzvané Malé spoločenstvá a tie sa stretávajú zväčša v dvojtýždňových intervaloch.

Okrem už spomínanej prvej púte a pôstnej akcie, snažíme sa v čase adventu viac myslieť aj na starých a chorých kňazov. Pozývame veriacich urobiť smerom k nim nejaký dobrý skutok lásky. Odporúčame prejaviť ho napríklad návštevou a povzbudením v domovoch pre starých a chorých kňazov, alebo kdekoľvek kde bývajú.

Robíme to preto, lebo si uvedomujeme, že tak, ako Mojžiš v boji proti Amelekitom potreboval, aby mu Hur s Áronom podopierali pri modlitbe k Bohu unavené ruky, aj dnešní kňazi potrebujú pomoc od nás.

 

Ako hodnotíte minulý ročník a čo vás najviac potešilo?

Minuloročnú pôstnu akciu hodnotím dobre. Najmä preto, že sa veriaci do nej zapojili a že sa dostáva táto myšlienka do povedomia.

Otvorené stretnutie v Národnej bazilike

Otvorené stretnutie v Národnej bazilike

 

Čo je podľa vás na Slovensku najväčším problémov kňazov a v čom spočíva ich úloha dnes (okrem omší a sviatostí)?

Ťažko povedať. Tak ako každý laik v živote zápasí s rôznymi vecami, tak aj kňazi. Dnešná spoločnosť je dosť individualistická a niekedy to vidno aj v Cirkvi. Možno práve toto ich najviac kvári. Nezáujem ľudí vo farnosti vytvárať spoločenstvo. Uzatvárame sa sami pre seba, možno ešte tak so svojim počítačom. Aj tam sme veľakrát prihlásení iba ako anonym.

Tá základná úloha kňaza zostáva aj v súčasnosti nemenná. Odovzdávať evanjelium a ponúkať Krista. Boh je ten, ktorý ich povolal a On dal kňazom jasné zadanie. Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium. Čokoľvek iné by robili, čo s týmto nesúvisí, boli by mimo poslania. Menia sa však metódy. Kňazi dneška musia hľadať také spôsoby, ktoré sú dnešnému človeku blízke. Akýsi návod ponúkajú aj dokumenty zo synody o novej evanjelizácii, ktorá sa v Ríme konala v októbri roku 2012. Aj to je predmetom našich modlitieb, aby kňazi nemali strach spoznať ich a aj si ich osvojiť.

 

 

Čo hovoria na túto iniciatívu samotní kňazi prípadne biskupi?

Modlíme sa všeobecne za kňazov, ale aj za konkrétnych duchovných, ak vieme, že majú nejaký problém. Sami však často krát vôbec netušia, že sa za nich modlíme.

Ak o tom predsa len vedia, sú vďační. Oni sú zvyknutí  sa modliť  za nás laikov, ale tiež si uvedomujú, že aj sami potrebujú veľa Božieho Ducha, veľa trpezlivosti, sily a samozrejme veľa lásky. Ak vidia, že za toto sa pre nich prihovárame sú radi. Táto vzájomná pomoc samozrejme otvára cestu k dobrým vzťahom.

 

(Pavol Hudák)