Skratka

Cestou do kostola vždy prechádzam popri skratke, ktorá vedie cez trávnik. Hoci chodníkom okolo prídete do chrámu iba o necelú minútu neskôr, mnohí si radšej skrátia čas skratkou. Slušnosť nás vedie chodníkom, veď trávnik je pekne udržiavaný. Skratkou ním však už prešlo mnoho nôh na to, že tu vznikla vyšliapaná trasa. Už na nej ani nová tráva v lete nerastie a v zime je tu taktiež vychodená cestička. A tá ma podnietila skrátiť si čas krátkou úvahou o skratke.

Dnešná doba je uponáhľaná. Ženieme sa za všetkým. Stále sa kdesi ponáhľame, dokonca aj vtedy, keď máme času nazvyš. Chceme byť všade prví a zlostíme sa, keď nás niečo na našej ceste obmedzuje. Skratka je toho rukolapným dôkazom. Ideme po nej vlastne iba preto, že tu je.

Niekto pred nami nám vychodil cestu, super! Skráti nám čas, tak prečo nie? Času máme síce kopec, no radšej prispejeme svojim dielom k ušliapaniu trávnika. Na jednej strane fajn. Získali sme ďalší čas. Otázka znie: Ako s ním naložíme?

Sme už natoľko uponáhľaní rýchlym tempom súčasnosti, že skratku volíme iba „mechanicky“? Iba preto, že sa ponáhľame, hoci ani sami nevieme prečo? Získali sme minútu, prišli sme dovnútra skôr ako babka, ktorá o paličke kráča po chodníku, takže si aj skôr sadneme.

To sme chceli? Nič viac? Moment, máme ešte tridsať sekúnd k dobru, stihneme si skontrolovať najnovšie statusy na facebooku v mobile, ktorý ukrývame vo vrecku nohavíc. Omša začína o päť minút, ešte stále máme čas. Čo ideme teda dovtedy robiť? Ach…

Druhým prípadom človeka, ktorý ide skratkou, je ten, ktorý sa do kostola ponáhľa tiež. Avšak s iným úmyslom. Ide skratkou, aby bol čím skôr dnu. Nie preto, aby si našiel najlepšie miesto na sedenie. Nie preto, že vonku prší a on si zabudol doma dáždnik. Nie preto, že všetci idú skratkou, tak musí aj on. Jeho dôvod je celkom iný.

Chce skrátiť čas, ktorý ho delí od Božej prítomnosti. Ponáhľa sa, nie však preto, aby bol prvý. Ponáhľa sa za Pánom. Hoci vie, že by mal ísť po chodníku ako slušný človek, predsa ide skratkou. Neženie ho však egoizmus, snažiaci sa podmaniť si ešte aj čas. Ženie ho radosť zo stretnutia s Kristom. A získaný čas? Využije ho na tichú modlitbu.

Udržiavanému trávniku vlastne ani nekazí vzhľad vyšliapaná skratka, keď sa na ňu pozrieme z tejto stránky. Boh je nekonečne milostivý a s láskou nás víta vo svojom chráme, či už ideme po chodníku, alebo skratkou. Koniec-koncov, On nehľadí na to, kadiaľ ideme, ale na úmysel, s ktorým prichádzame.

Ľudstvo sa stále ponáhľa. Kiež by sa s rovnakou horlivosťou hnalo aj za láskou, vzájomnou pomocou a pravými hodnotami, ktoré nám Boh vložil do srdca.