tsPodľa údajov OSN (1.) bude v tomto roku potrebovať humanitárnu podporu až 125 miliónov žien, mužov a detí. Alarmujúce pritom je, že ich počet v posledných rokoch rastie, napríklad oproti roku 2014 je to nárast až o 25 percent. Ešte alarmujúcejší je však fakt, že sa humanitárna podpora v skutočnosti dostane len k necelým 90 miliónom z nich.

Suma, ktorú by malo len samotné medzinárodné spoločenstvo priamo vynaložiť na humanitárnu pomoc v roku 2016, predstavuje 20,1 miliardy dolárov. V počte obyvateľov v núdzi vedú rebríček Jemen, Sýria, Irak, Etiópia a Afganistan. Najviac financií by malo poputovať do Sýrie (3,6 miliardy dolárov), Južného Sudánu (1,16 miliardy dolárov) a Jemenu (781 miliónov dolárov).

Slovensko, ako bohatá a rozvinutá krajina, má povinnosť na tento stav reagovať. Táto naša povinnosť je zakotvená aj vo viacerých našich medzinárodných záväzkoch. Naše príspevky na humanitárnu pomoc sú však napriek týmto záväzkom dlhodobo nízke – priama finančná podpora v roku 2015 dosiahla približne 600-tisíc euro, dovedna s materiálnou pomocou smerujúcou predovšetkým z Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR, dosiahla súhrnne približne 2,25 milióna euro. Materiálna pomoc smerovala predovšetkým na Ukrajinu (2., 3.).
V máji 2016 sa v tureckom Istanbule v súvislosti s rastúcimi humanitárnymi potrebami vo svete uskutočnil vôbec prvý Svetový humanitárny samit OSN (4.). Za Slovensko sa ho zúčastnil prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska (5.) a zástupcovia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (6.).

V rámci samitu sa Slovensko prihlásilo k viacerým záväzkom, o.i. k zdvojnásobeniu objemu finančných prostriedkov poskytovaných na humanitárnu pomoc, či jej zefektívnenie (7.). Faktom však je, že rezort zahraničia otvorene zahŕňa do spomínaného “zdvojnásobenia objemu finančných prostriedkov” nielen finančnú, ale aj materiálnu humanitárnu pomoc.

Pár faktov o slovenskej humanitárnej pomoci:

Finančná zložka humanitárnej pomoci dosiahla v minulom roku len 609 215 euro, čo tvorí len čosi vyše ¼ z celkového objemu. Väčšinu objemu Slovenskom poskytovanej humanitárnej pomoci tak predstavuje materiálna humanitárna pomoc, ktorá je mnohokrát pre prijímateľov v menej využiteľná.
Prevaha materiálnej zložky prispieva k ťažkopádnosti mechanizmu poskytovania našej humanitárnej pomoci. Materiálnu pomoc je totiž nutné na dané miesto nejakým spôsobom dopraviť. A to môže trvať pokojne aj viac než mesiac. Príkladom je naša reakcia na minuloročné zemetrasenie v Nepále, kedy to štátu trvalo až päť týždňov. Pritom práve rýchlosť zásahu je mnohokrát kľúčová.
Bežní občania Slovenska sú na humanitárnu pomoc pripravení vynakladať rádovo viac než vynakladáme ako krajina. Napríklad len po minuloročnom zemetrasení v Nepále sa v rôznych verejných zbierkach medzi ľuďmi vyzbieralo viac než 400-tisíc euro. Medzi organizácie, ktoré realizujú takéto zbierky, patrí napríklad Človek v ohrození, Magna, eRko – Dobrá novina a ďalšie.

Čo je to humanitárna pomoc?

„Ide o pomoc, ktorej cieľom je zachrániť ľudské životy, zmierniť utrpenie a chrániť ľudskú dôstojnosť počas a po ľuďmi spôsobených konfliktoch, ako aj po prírodných katastrofách. Slúži tiež ako prevencia humanitárnych kríz a ako príprava na takéto situácie. Spravidla ide o také rozsiahle „Ide o pomoc, ktorej cieľom je zachrániť ľudské životy, zmierniť utrpenie a chrániť ľudskú dôstojnosť počas a po ľuďmi spôsobených konfliktoch, ako aj po prírodných katastrofách. Slúži tiež ako prevencia humanitárnych kríz a ako príprava na takéto situácie. Spravidla ide o také rozsiahle a/alebo závažné krízy, ktoré dotknutý štát nedokáže zvládnuť bez zahraničnej pomoci,” vysvetľuje Daniel Kaba z mimovládnej organizácie Adra Slovensko.

Tlačová správa