Stratégia „rodovej rovnosti“ degraduje ženu na pracovnú silu, vychádza z boja medzi pohlaviami.

„Nový ideologický dokument Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prispieva k rozbíjaniu rodiny, degraduje ženu iba na pracovnú silu a núti ju ísť od detí čím skôr pracovať. Dokument prispieva k ponižujúcemu vnímaniu a diskriminácii žien, ktoré sa rozhodnú inak ako chce štát. Ženy potrebujú také nástroje pri zosúlaďovaní rodičovských a pracovných povinností, aby si mohli skutočne slobodne vybrať, či chcú pracovať alebo zostať doma s deťmi, napríklad až do začatia ich školskej dochádzky. To je skutočná pomoc ženám. Ženy nepotrebujú kvóty, aby boli akceptované v spoločnosti. Napríklad, násilné presadzovanie rovnakého pomeru mužov na materských dovolenkách ženy viac poníži a zosmiešni, ako by ich to malo zrovnoprávniť. Žiadame odmietnutie tohto dokumentu,“ povedala Anna Verešová, hovorkyňa Aliancie za rodinu.

“Stratégia rodovej rovnosti by nemala vychádzať z nevedeckých teórií „boja medzi pohlaviami“, mala by podporovať rodinu ako súdržnú základnú bunku spoločnosti. V nej vyrastajú nové generácie a je pre ne zásadne dôležité vidieť rodičov nie navzájom bojovať, ale v láske a úcte sa dopĺňať. Pre deti je v rodine nenahraditeľný tak otec ako aj mama. Prítomnosť otca znižuje delikvenciu a antisociálne správanie chlapcov a predčasnú sexuálnu aktivitu u dievčat, prítomnosť matky poskytuje deťom emocionálne bezpečie,” povedal Anton Chromík, hovorca Aliancie za rodinu.

„V Nórsku ako krajine s vysokou mierou rodovej rovnosti bol potvrdený paradox, že napriek miliónom na rôzne projekty sa ženy stále rozhodujú viac pre prácu s ľuďmi a muži preferujú technické odbory. Výskumy hovoria, že ide aj o biologicky podmienenú špecializáciu, nielen o vplyv kultúry či o tzv. „rodové stereotypy“ spôsobené výchovou, ktoré chcú ideológovia odbúravať,“ dopĺňa Peter Kremský, hovorca Aliancie za rodinu. „Muži a ženy nemajú byť v žiadnej oblasti rodinného ani pracovného života súpermi, ale spoluhráčmi,“ dodáva.

“Šírenie týchto nevedeckých rodových teórií stále viac podlieha kritike vedcov, avšak politici nimi stále s obľubou odôvodňujú milióny minutých prostriedkov. Aj v prípade predložených dokumentov preto žiadame ich odmietnutie a presmerovanie neužitočne plánovaných peňazí na projekty konkrétnej pomoci ženám, rodinám a podpore skutočne slobodnej voľby občanov. Navrhujeme príjem na materskej dovolenke vo výške platu ženy, ktorý zarábala pred otehotenením a žiadame, zabezpečiť rovnaký príspevok na dieťa, ak sa matka a otec rozhodnú zabezpečovať starostlivosť o dieťa samostatne, aká je vyplácaná predškolskému zariadeniu. Chceme, aby si rodiny slobodne mohli zvoliť prítomnosť mamy pri deťoch.  Rodina ako ekonomická jednotka musí byť sebestačná a má mať dostatočný príjem, aby živiteľ rodiny mohol zabezpečiť svoju manželku a deti v čase starostlivosti matky o dieťa,“ uzatvára Chromík.

Z uvedených dôvodov Aliancia za rodinu podala zásadné pripomienky k stratégii ako aj akčnému plánu a žiada ich odmietnuť.
Pripomienky k Stratégii rodovej rovnosti

Všetky pripomienky sú zásadné.

Naša pripomienka je zásadná.

Stratégia rodovej rovnosti by mala rešpektovať rodinu ako základnú bunku spoločnosti, kde dochádza k jednote pre výchovu a rodenie detí. Tak ako je nenahraditeľný v rodine otec je nenahraditeľná mama.

Namiesto podpory jednoty, spolupráce medzi pohlaviami, ktoré sa vzájomne obohacujú a majú byť voči sebe nezištné, sa vychádza z teórií „boja“ medzi pohlaviami. To však nie je budujúce, ale je nevedecké a protirečí aj širokej škále reality vzťahov medzi mužmi a ženami. Sloboda výberu sociálnych rolí, bez obmedzovania rodovými stereotypmi znie vábivo v definíciách, ale v cieľoch zrazu sa nachádza presný opak slobody. Dávať si za ciele zvýšenie zamestnanosti žien s deťmi do šesť rokov nie je o rovnosti mužov a žien, ale sú to vyslovene protiženské ciele. Ženy by predsa mali mať možnosť výberu či chcú ostať s malými deťmi a poskytnúť im svoju blízkosť, alebo či chcú ísť do práce. Stratégia predpokladá, že ženy sa zrejme všetky hrnú čo najskôr do práce od detí, avšak opak je pravdou, mnoho žien je donútených ísť od malých detí pracovať, pretože sú na tom ich rodiny ekonomicky zle. Toto je problém, ktorý je potrebné riešiť. Stratégia namiesto rešpektovania špecifických úloh žien a matiek ich degraduje na pracovné sily, ktoré nemajú možnosť výberu, lebo treba „zvýšiť ich zamestnanosť“. Cieľom nemá byť zvýšenie zamestnanosti, ale rovnoprávnosť a tá by sa dosiahla tým, ak by žena mala viac možností a to či už pracovať, alebo ostať doma podľa jej zváženia.

Na zvyšovanie zamestnanosti žien s malými deťmi má slúžiť aj ďalšia podpora cieľov ako je tzv. osveta o tom, ako predškolské zariadenia pomáhajú pri tzv. socializácii detí, akoby súrodenci nepomáhali viac. Namiesto presadenia rovnakej podpory pre matky, ktoré sa rozhodli zostať doma s deťmi ide stratégia opačným smerom a to podporovať to, aby matky čo najviac zbavovali deti svojho vplyvu a čím skôr išli do práce. Aký význam majú tieto ciele?

Preto žiadame, aby štát zabezpečil nediskriminačne rovnakú podporu každej matke dieťaťa a aby si matka mohla vybrať, či príspevok použije na predškolské zariadenie, alebo na to, že ostane s dieťaťom doma sama. Aliancia za rodinu nie je proti zvyšovaniu počtu miest v predškolských zariadeniach, lebo to uľahčuje možnosti rodičov v ťažkej ekonomickej situácii, ale je proti financovaniu osviet a programov, pri ktorých by sa financie vedeli použiť účelnejšie.

Toto bude znamenať skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami, ktoré sa rozhodli preto, aby ostali doma s tými, ktoré sa rozhodli pracovať. Budú si môcť skutočne slobodne vybrať svoju sociálnu rolu, nie donútené štátnym aktivizmom k rozhodnutiu, ktoré sa od nich očakáva. Cieľ zvýšiť zamestnanosť matiek s malými deťmi je cieľom, ktorým sú degradované ženy len na pracovnú silu. Cieľom má byť zvýšenie slobody rozhodovania.

Aby sme skutočne zabezpečili ekonomickú nezávislosť žien navrhujeme, aby bola materská vo výške platu, ktorý zarábala žena pred tým, ako otehotnela. Financie z neúčelných programov pre tzv. občianske združenia, tzv. vzdelávanie o rodovej rovnosti navrhujeme presunúť na takúto konkrétnu pomoc ženám.

V krajine s najväčšou tzv. „rodovou rovnosťou“ sa vyskytuje to čo vedci volajú „nórskym paradoxom rodovej rovnosti“. Napriek mnoho rokov financovaným programom, ktorý sledoval rovnaké ciele, aké nám po týchto neúspechoch predkladá aj slovenská rodová ideológia si muži a ženy stále bez ohľadu na tieto sociálne experimenty vyberajú povolania, rovnako. Tieto skutočnosti potvrdzujú vedecké výskumy viacerých autorov, ktoré uvádzajú, že tieto výbery tzv. mužských technických smerov a ženských povolaní sa nemenia bez ohľadu na kultúru či programy rodovej rovnosti, skôr naopak. Ak majú ženy možnosť výberu nevyberajú si väčšinovo technické mechanické smery, ale smery, kde sa viac ukazuje práca s ľuďmi a vyžaduje empatia. Iné výskumy hovoria, že ide aj o evolučnú špecializáciu, nie len o kultúrne tzv. „rodové stereotypy“. Šírenie týchto nevedeckých teórií stále viac podlieha kritike vedeckej verejnosti, avšak v politických kruhoch, z ktorých vychádza je stále v obľube a odôvodňujú sa nimi milióny minutých prostriedkov, ktoré by sa mohli vynaložiť na skutočnú pomoc ženám.

Rovnoprávnosť mužov a žien by sa mala zamerať na to, aby si ženy a muži mohli slobodne usporiadať svoj život tak, aby neboli obmedzovaní ekonomickou diskrimináciou, aby sa štát neponižoval ich rodinný život na nedôležitú súčasť ich života, ktorú treba čo najrýchlejšie prekonať, lebo predsa nemôžu postupovať v pomyselnom kariérnom rebríčku. Existuje skutočne dosť vedeckých výskumov, ktoré jasne preukazujú, ako je úloha matky nenahraditeľná v prvých rokoch života dieťaťa.

Sociologické výskumy ukazujú, že otec a matka majú osobitné úlohy, v ktorých excelujú. Deti majú hlad po poznaní svojich rodičov. /Kyle Pruett, Fatherneed (Broadway Books, 2001) 204./  Prítomnosť otca v rodine znižuje delikvenciu a antisociálne správanie chlapcov a predčasnú sexuálnu aktivitu u dievčat. /Ellis, Bruce J., et al., “Does Father Absence Place Daughters at Special Risk for Early Sexual Activity and Teenage Pregnancy?” Child Development, 74:801-821., David Popenoe, Life Without Father (Boston: Harvard University Press, 1999)./ Prítomnosť matky v rodine poskytuje deťom vynikajúce emocionálne bezpečie a matka je výnimočná pri čítaní fyzických a emocionálnych podnetov dojčiat. Dcéram poskytuje jedinečné rady, ako sa vyrovnať sa s fyzickými, emocionálnymi a sociálnymi problémami spojenými s pubertou a dospievaním. /Eleanor MacCoby, The Two Sexes: Growing Up Apart, Coming Together (Boston: Harvard, 1998).Steven Rhoads, Taking Sex Differences Seriously (Encounter Books, 2004)./

Rodina je základná bunka spoločnosti a to znamená, že v čase, keď žena ako matka ostáva s deťmi musí ostať rodina ekonomicky sebestačná. Živiteľ rodiny musí mať príjem v takej výške aby mohol uživiť rodinu aj ženu, aj deti. Toto je najčastejším dôvodom, pre ktorý muži nemôžu pracovať v školstve a v iných slabšie platených povolaniach. To však neznamená, že žena má mať nižší plat, práve naopak za rovnakú prácu patrí rovnaká odmena.

Aliancia za rodinu

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

hovorca

Zásadne odmietame tieto texty a žiadame, aby bol materiály stiahnuté na prepracovanie.

  1. Stratégia narába s nevedecký a nesprávne definovanými pojmami, ako sú „rodové stereotypy“ . Žiadame, aby tento pojem bol definovaný jasne, pretože navodzuje zbytočnú kontroverziu. Spôsob, akým je definovaný nič nevysvetľuje, práve naopak, používa rovnako nejasné pojmy, ktoré je možné vysvetliť mnohými spôsobmi.
  2. Stratégia používa vety, ktoré nedávajú zmysel, dozvedeli sme sa, že priame a nepriame formy diskriminácie sú spôsobené primárne ako následok pretrvávajúcich rodových stereotypov. Žiadame vypustiť.
  3. Žiadame vypustiť text týkajúci sa „resp. príslušnosti k rodu“ pokiaľ ide o ten istý výraz ako príslušnosť k pohlaviu ide o nadbytočnosť, pokiaľ nie, nesúhlasíme so zavádzaním nových ideologických pojmov a nových rodov.
  4. Žiadame vypustiť neoverené tvrdenia, že spoločenská hierarchia znevýhodňuje najmä ženy. Toto tvrdenie je značne zovšeobecňujúce a nemôžeme s ním súhlasiť. Žena je výnimočne oceňovaná v spoločenskej hierarchii pre svoju úlohu matky. Nepoznáme žiadneho spoločenského hierarchu, ktorý by ženy všeobecne znevýhodňoval.
  5. Používanie jazyka „musí odraziť“ , „musí obsahovať“ či „od štátov sa požaduje“ je zavádzajúci. Tento jazyk popiera autonómiu štátov pri preberaní medzinárodných záväzkov ako aj pri ich odstupovaní. Boli to štáty, ktoré sa zaviazal k týmto povinnostiam. Žiadame nahradiť skutočným textom Dohovoru: „Štát sa zaviazal“. Štát zabezpečí.
  6. Princíp univerzality ľudských práv je hlbokom rozpore s so slovníkom používaným v stratégii neexistujú ženské ľudské práva, existujú len ľudské práva patriace ženám a mužom rovnako. Žiadame vypustiť.
  7. CEDAW používa pojem rovnoprávnosti mužov a žien. Pojem rodovej rovnosti žiadame nahradiť za pojem „rovnoprávnosť mužov a žien“ alebo „rovnosť mužov a žien“.
  8. V dohovore CEDAW nie je definované slovo „rod“ preto žiadame toto slovo vypustiť z prvej vety v treťom odseku na strane 3.
  9. Žiadame vypustiť pojem „rodu“ ako konceptu. Stratégia sa má zaoberať realitou nie konceptami, či presnejšie rodovou ideológiou.
  10. K ekonomickej nezávislosti a trhu práce odporúčame autorom zaoberať sa výsledkami nórskeho paradoxu, ktorý preukazuje, že napriek štedrej podpore si ženy stále radšej vyberajú zamestnania, kde sa hlbšie zaoberá s človekom nie vecami. Asi ťažko ju nazvať segregáciou. Navrhujeme vypustiť.
  11. Žiadame vypustiť operačné ciele (okrem princípu 1.4) alebo ich celé predefinovať, pretože obsahujú ideologické experimenty, ktoré sa ani pod dlhých rokoch vynakladania enormných prostriedkov nepodarilo dosiahnuť ani v Nórsku. Nevieme čo je rodový mzdový rozdiel. Nesúhlasíme s tzv. zavádzaním pojmu segregácia. Vypustiť ciele, ktoré hovoria o snahe zvyšovať zamestnanosť žien, pretože kontext hovorí nie o zosúlaďovaní rodinného života, ale o jeho obmedzovaní prácou. Presadzovanie vyváženejšie deľby práce znamená neprípustné zásahy do rodinného života a do toho, ako si manželia rozdelia špecializáciu.
  12. Operačné ciele 2.1 a 2.3 navrhujeme vypustiť, ženy sú dostatočne schopné, aby sa riadne uchádzali v súťaži o manažérske miesta. Bod 2.2 navrhujeme vypustiť z toho dôvodu, že podpora podnikania musí byť nediskriminačná voči mužom.
  13. V časti vzdelávanie a výskum nesúhlasíme s tvrdeniami o vertikálnej a horizontálnej rodovej segregácii. Ženy si prirodzene vyberajú povolania, ktoré obsahujú prácu s ľuďmi. Ženy si proste sami nevyberajú technické smery a ak chceme ich rešpektovať, tak to musíme ponechať na ich vlastný výber. Aj medzi vodičmi formule 1 je menej žien, to však neznamená, , že by žena nebola schopná stať sa vodičom formule 1, ale že ženy nemajú taký záujem o to byť vodičkou formule 1.
  14. Odmietame uvádzanie neratifikovaného Istanbulského dohovoru ako aj pojmov z neho, pretože proti jeho ratifikácii vznikol výrazný občiansky odpor verejnosti kvôli ideologickým pojmom. Žiadame jeho vypustenie z textu a cieľov
  15. Žiadame vypustiť ciele pod bodom 4.3, 4.5 lebo ide ideologické pretláčanie ratifikácie Istanbulského dohovoru a v bode 4.5 .
  16. Žiadame Radu vlády aj Výbor pre rodovú rovnosť doplniť tak, aby ich zloženie zodpovedalo názorovému rozloženiu obyvateľov Slovenskej republiky, pretože v súčasnosti nemá časť, ktorá zastáva hodnoty rodiny pomerné zastúpenie, ktoré by jej patrilo na základe názorového rozloženia obyvateľov. Svetonázorové obmedzenie súčasných členov obmedzuje Radu aj Výbor rozoznávať potreby a názory obyvateľov.

Pripomienky k Akčnému plánu rodovej rovnosti v Slovenskej republike

  1. Keďže dokument je neopraviteľný zásadne odmietame prijatie tohto dokumentu. Ide iba o delenie peňazí bez reálnych výsledkov pomoci konkrétnym ženám. Tomu zodpovedajú stanovené úlohy. Propagácia, využívanie inšpekcií a kontrol na dozorcovanie, ďalšie zaťažovanie zamestnávateľov povinnosťami rodových „auditov“, zvýhodňovanie predškolských zariadení ako lepších ako prostredie rodiny je jedným z nevedeckých cieľov sociálneho inžinierstva.
  2. Ideológia rodovej rovnosti má všetky typické znaky ideológií vrátane cenzorstva celého vzdelávacieho procesu. Cieľ propagácia technických odborov pre ženy je vzhľadom k výsledkom nórskeho paradoxu rodovej rovnosti nepochopiteľná. Žiadame vypustiť túto úlohu.
  3. Pravidlá výhrady vo svedomí sú jasné a nie je možné uprednostňovať jedno právo nad právo iných, ako sa to snaží presadzovať úloha č. 49 plánu. Žiadame vypustiť túto úlohu.

    Tlačová správa Aliancie za rodinu