Zo stretnutia predstaviteľov biskupských konferencií stredovýchodnej Európy

Dvadsaťsedem rokov po páde komunistických režimov v stredovýchodnej Európe čelí európsky kontinent novým výzvam. K najväčším z nich patrí kríza rodiny, spojená s demografickou krízou, kríza viery a kríza kultúrnej identity. V poslednom období viaceré krajiny čelia prílevu migrantov z Blízkeho východu a Afriky.

V dňoch 8. a 9. septembra sa predstavitelia biskupských konferencií stredovýchodnej Európy stretli na Slovensku, ktoré akutálne predsedá Rade Európskej Únie, aby diskutovali o týchto témach.

Podľa účastníkov stretnutia je dôležité, aby medzi európskymi štátmi existovalo skutočné partnerstvo založené na rovnakej dôstojnosti všetkých národov a vzájomnej úcte. Rovnako je dôležité, aby verejné národné a európske štruktúry rozvíjali skutočný dialóg so zástupcami kresťanských cirkví a predstaviteľmi iných náboženstiev.

Biskupi pokladajú za nevyhnutné oživiť uvažovanie nad identitou Európy, ktorá vždy bola spojená s rodinou založenou na manželstve medzi jedným mužom a jednou ženou. Len spoločnosť s potomstvom je spoločnosť s nádejou. Cirkev si je vedomá svojej povinnosti vydávať vo svete svedectvo o Kristovej dobrej zvesti.

Preto oceňuje a podporuje rodinu, základné ľudské spoločenstvo vytvorené podľa plánu Stvoriteľa. Bohužiaľ, niektoré rozhodnutia európskych štruktúr rodinu a ochranu života ohrozujú. Európa v súčasnosti potrebuje predovšetkým stabilné rodiny a rozumnú demografickú politiku. Imigrácia nie je riešením demografickej krízy.

Účastníci stretnutia hlboko súcitia s utrpením ľudí, ktorí utekajú pred vojnovými konflitkmi, predovšetkým pred bojmi v Sýrii. Zároveň sa ich bolestne dotýkajú teroristické útoky, ktoré v Európe spôsobili mnoho obetí. Pokladajú preto za potrebné, aby sa venovalo viac pozornosti komunikácii s islamským svetom a viac síl pomoci najchudobnejším – na základe prikázania lásky.

Biskupi pociťujú osobitnú povinnosť pomáhať prenasledovaným kresťanom, ale nevylučujú zo svojho srdca nijakú osobu, ktorá potrebuje pomoc, tak v krízových oblastiach sveta, ako aj v našich krajinách. Pri sledovaní týchto ľudských a kresťanských cieľov treba napredovať so štedrosťou i múdrosťou, hodnotiac kultúrne, náboženské a ekonomické okolnosti európskych národov ako aj tých, ktorí prichádzajú.

Biskupi si uvedomujú dôležitý rozdiel medzi sitáciou v európskych krajinách, ktoré sú cieľmi migračných prúdov a situáciou v krajinách stredovýchodnej Európy, kde životná úroveň niekedy dosahuje len 20 % západnej. V týchto krajinách migranti vo všeobecnosti zostávať nechcú. Pomoc, ktorú im treba poskytnúť, si môže vyžadovať osobitné spôsoby – v istých prípadoch odlišné od tých, ktoré boli prijaté v iných krajinách.

V celom tomto kontexte je legitímne i nevyhnutné uvažovať nad tým, ako poňať budúcnosť európskeho kontinentu, na akých hodnotách budovať našu spoločnosť a aké miesto v nej má mať náboženstvo.

Biskupi sa modlia za všetky obete násilia, vojny a terorizmu. Zároveň sa obracajú s vážnou výzvou na zodpovedných predstaviteľov všetkých európskych štátov, aby venovali úsilie spoločnému a zásadnému uvažovaniu o budúcnosti. Želajú si, aby sa Európa stala kontinentom, ktorý bude na prvé miesto klásť úctu k životu – od počatia až po smrť – a aby sa podpora rodiny a manželstva dostala na prvé miesto vo vedomí verejných predstaviteľov.